Feminist Dystopia and Young Adult Fiction: A Critical Analysis of Louise O’Neill’s Only Ever Yours (2014)

Abstract

[eng] From the 1980s onwards, postfeminist discourses have made their way into popular culture spreading the idea that women have gained the rights they were fighting for during the First and Second Wave of feminism and now enjoy the freedom to be independent and have full control over their lives, thus proclaiming that feminism is unnecessary. However, feminist scholars have counteracted these ideas arguing that postfeminism engages with patriarchal discourses and consumer culture to create delusions of equality, agency and empowerment (Faludi 1991, McRobbie 2009, Gill and Scharff 2011). Irish writer Louise O’Neill published in 2014 her debut novel Only Ever Yours, a dystopia in which she offers a feminist critique of postfeminist discourses. In the novel, the author envisions a futuristic scenario where young women are both physically and psychologically manipulated to ensure the workings of a frightfully sexist and patriarchal world. The aim of this Dissertation is to prove that Only Ever Yours presents, through a dystopic narrative addressed to Young Adult readers, a feminist critique of the postfeminist discourses that are widely spread by the media and popular culture and which are shaping the way young women define themselves, particularly in relation to their bodies, and their understanding of their role in society, which is influenced by their physical appearance. This Dissertation is divided into four main parts. Chapter One sets the theoretical background for both postfeminist discourses and their feminist counterdiscourses, which are used as the basis to carry out the critical analysis of the novel. Chapter Two looks at constructions of femininity in the dystopic world of O’Neill’s novel and how they mirror those in our contemporary society dominated by postfeminist ideologies. Chapter Three examines the power structures that underlie such constructions and the set of “disciplinary” practices that reproduce them as they are represented in Only Ever Yours. Chapter Four explains why Only Ever Yours stands out as a feminist Young Adult dystopian novel and discusses whether instances of resistance and hope are found in it.

[slo] Od osemdesiatych rokov 20. storočia sa postfeministický diskurz postupne dostáva do populárnej kultúry šíriac myšlienku, že ženy dosiahli svoje práva za ktoré bojovali počas prvej a druhej vlny feminizmu, a dnes využívajú svoju nezávislosť a majú plnú kontrolu nad svojim životom, tvrdiac tak, že feminizmus je už nepotrebný. Avšak feministickí vedci protirečia týmto myšlienkam tvrdením, že postfeminizmus je úzko spojený s patriarchálnym diskurzom a konzumnou spoločnosťou, aby vytvoril ilúziu rovnosti, zastúpenia a posilnenie postavenia (Faludi 1991, McRobbie 2009, Gill and Scharff 2011). Írska spisovateľka Louise O’Neill v roku 2004 vydala svoj prvý román Only Ever Yours, dystopiu v ktorej predstavuje feministickú kritiku postfeministických diskurzov. Autorka vo svojej knihe predstavuje futuristický scenár, v ktorom sú mladé ženy fyzicky, ale aj psychicky manipulované, aby zabezpečili fungovanie extrémne sexistického a patriarchálneho sveta. Cieľom tejto práce bolo dokázať, že kniha Only Ever Yours predstavuje, pomocou dystopického príbehu určenému mladým čitateľom, feministickú kritiku postfeministických diskurzov, ktoré sú dnes značne rozširované médiami a populárnou kultúrou, a ktoré formujú spôsob, akým mladé ženy definujú samy seba, najmä v spojitosti s ich telom a s chápaním ich úloh v spoločnosti, ktoré sú ovplyvňované ich fyzickým vzhľadom. Práca je rozdelená do štyroch častí. Prvá kapitola uvádza teoretický podklad k postfeministickým diskurzom, ako aj k ich feministickým protidiskurzom, ktoré sú základom pre kritickú analýzu knihy. Druhá kapitola sa venuje výkladu femininít v dystopickom svete O’Neillovej a tomu, ako sa tieto odzrkadľujú v našej súčasnej spoločnosti, v ktorej prevládajú postfeministické ideológie. Tretia kapitola skúma ako sú v knihe Only Ever Yours zobrazené mocenské štruktúry, ktoré predstavujú základ výkladu femininít, a súbor „disciplinárnych“ zvyklostí, ktoré ich napodobňujú. Kapitola štyri vysvetľuje dôvody prečo román Only Ever Yours vyniká ako feministický dystopický román pre mladých čitateľov a taktiež skúma či sú v románe prítomné príklady vzdoru a nádeje.